reklama

Grécko, čo bolo a čo bude - časť 2

Rozhodli sme sa ďalej platiť Grécku... Podľa MMF je to nesplatiteľný dlh a každému je jasné, že sa im časom veľká časť dlhu odpíše. Má táto rozprávka dobrý koniec?? Bohužiaľ... Gréci doplácajú na to, že veria populistikým vládam..

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Priebeh krízy

Grécka kríza naplno vypukla spolu s globálnou finančnou krízou v roku 2009. Firmy zastavili svoje investície, export začal klesať, nastalo prepúšťanie a tak grécka ekonomika čelí najvážnejšej kríze od roku 1974, kedy s v Grécku obnovila demokracia.

Na začiatku roka 2010, bolo zistené, že banky ako Goldman Sachs, JPMorgan Chase a mnoho iných bánk, vyvinuli také finančné produkty, ktoré umožnili vláde Grécka, Talianska a mnohých iných európskych krajín, aby skryli svoje pôžičky. Boli uzavreté desiatky zmlúv, v rámci ktorých banky dodávali hotovosť vopred výmenou za budúce platby a takéto transakcie sa potom nezapočítali do oficiálneho štátneho dlhu. Tieto úvery boli zamaskované do "swapov", a teda neboli registrované ako dlh, pretože Eurostat v tej dobe ignoroval štatistiky o finančných derivátoch. Avšak v roku 2010 prestali takto banky požičiavať vláde peniaze a Grécko bolo nútené požiadať o finančnú pomoc, nakoľko finančné inštitúcie boli ochotné požičiavať Grécku s úrokom vyšším ako 7%.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Na konci Marca 2010 požiadalo Grécko MMF o záchranný mechanizmus. Na konci apríla 2010 sa krajiny Eurozóny zaviazali požičať Grécku 80mld bilaterálnej pomoci koordinovanej Európskou komisiou a 30mld požičal EMF. Európske krajiny sa poskladali v rovnakom objeme, ako bol ich podiel v ECB, pričom úrok pôžičky bol stanovený na 5%.

V tom istom čase bolo rozhodnuté o vytvorení Európskeho Stabilizačného finančného mechanizmu (u nás nazývaného Euroval), ktorý by bol schopný emitovať bondy a mal by dosiahnuť hodnotu prostriedkov až 440 mld. EURO. Tieto prostriedky mali byť garantované štátmi Eurozóny.

V júli 2011 začalo byť postupne jasné, že Grécko nebude schopné začať splácať svoj dlh v júli 2012, ako to bolo pôvodne plánované, a krajiny Eurozóny odsúhlasili ďalšie financovanie. Bol dohodnutý nový program pomoci pre Grécko spolu s MMF a príspevkom zo súkromného sektora bolo zozbierané približne 109 mld EURO. Na nátlak vedúcich predstaviteľov Eurozóny aj súkromní veritelia znížili hodnotu svojich pohľadávok o 50% a krajiny Eurozóny poskytli ďalšiu finančnú pomoc.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Aby sa zabránilo ďalšiemu požieraniu prostriedkov daňových poplatníkov luxusným sociálnym systémom, vláda Grécka sa musel zaviazať k drastickým úsporným opatreniam. Prudko sa znížili mzdy, dochádzalo k masovým prepúšťaniam a zníženiu sociálnych dávok. Je pochopiteľné, že takéto kroky vlády viedli k vlnám nepokojov, protestov a štrajkov.

V novembri 2011 podala grécka vláda demisiu po tom, čo sa uskutočnilo v krajine referendum. Bola vytvorená dočasná vláda vedená medzinárodne uznávaným gréckym bankárom.

Dopad krízy na obyvateľov

Nezamestnanosť v Grécku klesala až do roku 2008, kedy dosiahla úroveň približne 7,6%, čo bola na priemer Eurozóny relatívne nízke. V priebehu roku 2009 nezamestnanosť vzrástla v dôsledku medzinárodnej krízy na 9,5%. V roku 2010 sa naďalej zvyšovala až na 12,5%, hlavne v dôsledku reštriktívnej fiškálnej politiky a dlhovej krízy. V roku 2011, nezamestnanosť vzrástla na 17,7%, v roku 2012 presiahla 24% a v roku 2013 dosiahla až 27,3%, ako dopad celkovej hospodárskej krízy a opatrení uplatňovaných na fiškálnu konsolidáciu. Viac ako polovicu nezamestnaných tvoria mladí ľudia.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Súčasný vývoj

V Európskej únii začínajú silnieť hlasy kritikov. Vo Veľkej Británii sa zvažuje referendum o vystúpení, Francúzsko má problémy dodržiavať Maastrichtské kritériá a dostalo odklad 2 roky (keby vyhral voľby Le Pen, tak dokonca uvažuje o opustení EUR-a), striktné zavádzanie ekonomických pravidiel Bruselom začína viesť ku stagnácii. Boli dokonca vymyslené nové slovné výrazy ako Brexit a Grexit a uvažuje sa, či skôr opustí Grécko Eurozónu alebo Veľká Británia Európsku úniu.

V súčasnosti prebiehajú intenzívne rokovania medzi zástupcami gréckej vlády a európskych finančných inštitúcií. Grécky premiér Trispas bol zvolený vďaka tomu, že prisľúbil voličom zvoľnenie reforiem. Po svojom zvolení ešte sebeisto vyhlasoval, že Európa nenechá Grécko odísť z Eurozóny, že by ho určite nasledovalo aj Španielsko a Portugalsko. Po zhodnotení celkovej situácie však čiastočne zmiernil rétoriku a svoj postoj sa snaží obhajovať mandátom, ktorý dostal od voličov. Do hry prišli aj úvahy o odstúpení, avšak tieto sa nenaplnili, lebo ďalšie voľby by iba zdržali grécky vývoj a nepriniesli ďalšie riešenie. Svoje finančné problémy sa Grécko snaží riešiť zamedzovaním daňových únikov, čo sa mu však veľmi nedarí. Aby sa Grécko vyhlo splátke 6,7mld EURO MMF za pôžičku vo výške 27,2mld navrhuje, aby sa pôžička presunula na Európsky stabilizačný mechanizmus, čiže by sa rozdelila na všetkých daňových poplatníkov Eurozóny a jej splatenie by sa dostalo do nedohľadna.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ďalším opatrením, ktoré zaviedla Grécka vláda je presun prostriedkov všetkých štátnych inštitúcií do štátnej pokladnice. Je to akési „malé znárodnenie“ a samosprávy, či iné štátne inštitúcie sa boja, že Grécka vláda bude z ich prostriedkov plátať diery v rozpočte.

No a dnes? Grécko sa zaviazalo prijať veľký rad ekonomických opatrení a na základe toho im budú uvoľňované finančné prostriedky. Lenže Gréci sú majstri vo vyhľadávaní dier v pravidlách, takže zavedenie úsporných opatrení bude odďaľované, ako sa len dá.. Ak by sa ich aj podarilo zaviezť, ich prínos nebude ani zďaleka taký, ako vláda Trispasa predpokladá. Dôvodov bude určite viac, ale hlavné dôvody budú tie, že pri kalkuláciách vláda počítala s najlepším scenárom (teda.. minimálne, že všetci čo majú platiť, tak budú platiť... ale vieme, že to nebola pravda ani v minulosti). Druhým dôvodom je, že vyšťavená grécka ekonomika sa musí najprv postaviť na nohy, aby mohla prinášať prostriedky do štátnej pokladnice. A to pri súčasných podmienkach môže trvať roky...

Čaká sa na rozuzlenie

Je zrejmé, že aj politické a ekonomické špičky Európy sa snažia udržať Grécko v Eurozóne. Na druhej strane je všetkým jasné, že Grécka ekonomika nedokáže nielen znižovať zahraničné zadlženie ale ani splácať úroky z predchádzajúcich splátok. Deje sa teda to, čo pred rokom 2009, kedy si Grécko požičiava, aby splatilo minulé splátky. Z tohto je jasné, že všetky peniaze, ktoré budú priklepnuté Grécku budú minuté na úhradu záväzkov a na financovanie chodu štátneho aparátu.

Prečo teda ešte Európa rokuje? Udržanie Grécka v Eurozóne je viac politickým, ako ekonomickým problémom. Preto je na obidvoch stranách snaha o nájdenie kompromisu. Grécke Referendum počítalo práve s týmto, ale zdá sa, že účinok bol práve opačný. Európania sa pýtali: "O čom chcete rokovať, keď nemáte mandát rokovať o ničom". (Och, ako Gréci oslavovali, ako položili referendom hrdú Európu na kolená...). A yrayu sa Gr0ci hraj[, 6e vlastne 6iadne referendum nebolo.. a asi ani grécke obyvateľstvo príliš neotvára ústa, lebo musia čakať pred bankomatmi na výber almužny...

A vláda? Ide robiť veci, ktorým sama neverí. Trispas pri hlasovaní vyhlásil, že s reformami nesúhlasí, ale že sa musia prijať. Tak ako bude implementovať reformy, keď sám s nimi nesúhlasi??? Našťastie, na obidvoch stranách existuje určitá výhoda, ak sa tento problém rýchlo vyrieši. Európa sa chce hrdiť tým, že požičala Grékom peniaze za cenu pritvrdenia ekonomickýc reforiem a Trispas chce víťazoslávne vbehnúť do Atén (ako kedysi bežec po vyhratej bitke na Maratónskom poli) s tvrdením, že Európa nám požičala, lebo nás potrebujú. Podľa všetkého tu ide viac o hľadanie vhodných argumentov pre Grékov a občanov Eurozóny než o hľadanie riešenia. Pretože racionálne dôvod na ďalšie pôžičky Grékom neexistuje.

Čo by priniesol Grexit?

Nie som odborníkom na fiškálnu politiku, ale som si istý, že tieto scenáre určite existujú. (A ukázalo sa, že minister financií pripravoval riešenie duálnej meny). Stalo by sa pravdepodobne to, že nová Drachma by vznikla na začiatku v parite s EURO-m a postupne by začala strácať a zastavila by sa niekde na hranici 0,25 (podobný osud ako Mexický Peso po zrušení fixácie kurzu s americkým dolárom). Tento scenár by bol pomerne pozitívnym, pokiaľ by sa stabilizácia kurzu voči EURU realizovala v kratšom časovom intervale 1-2 rokov. Oveľa horší by bol scenár v prípade, že by sa grécka vláda inšpirovala finančnou politikou pred zavedením EURA, začala by v Grécku nekontrolovaná inflácia a krajina by pravdepodobne musela vyhlásiť bankrot.

Nepredbiehajme, toto všetko sa oddialilo o približne 3 roky, počas ktorých budeme ešte financovať gréckych dôchodcov....

Gablas Branislav

Gablas Branislav

Bloger 
  • Počet článkov:  6
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Každý problém má riešenie a ja sa ho snažím nájsť. Nie vždy nájdem najlepšie riešenie. Pre mňa je každý problém výzvou. Moje výzvy a moje riešenia nájdete v mojich blogoch. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu