História krajiny
Po mnoho rokov po ukončení Druhej svetovej vojny a následne aj občianskej vojny v Grécku v roku 1949, makroekonomická výkonnosť Grécka patrila k najvýkonnejším nielen v Európe, ale aj vo zvyšku sveta. Táto situácia sa udržala až do 70tych rokov, teda až po prvú ropnú krízu.
V roku 1974 sa v Grécku skončila sedemročná diktatúra a v 1975 Grécko požiadalo o vstup do EEC. Avšak po druhom ropnom šoku v roku 1981 a vstupe Grécka do EÚ nastáva v Grécku obdobie stagflácie, ktoré trvá celé deväťdesiate roky. V roku 1990, po ďalšej zmene vlády, Grécko spúšťa program fiškálnej konsolidácie a štrukturálnych reforiem, s cieľom pripraviť sa na prípadné zavedenie jednotnej európskej meny. Grécko bolo medzi signatármi Maastrichtskej zmluvy v roku 1991 a zabezpečilo si účasť v eurozóne v roku 2000. V poslednom desaťročí dvadsiateho storočia sa postupne prinavrátil hospodársky rast, inflácia bola kontrolovaná a verejný dlh bol stabilizovaný vzhľadom k HDP.
Obdobie po zavedení EURA medzi rokmi 2001 a 2008 bolo zlatou érou pre grécku ekonomiku. Rástli všetky hlavné oblasti priemyslu, ako bolo námorníctvo, ropný spracovateľský priemysel, cestovný ruch a bankovníctvo. Krajina získala prístup k lacným úverom a túto možnosť s obľubou využívala. Ekonomika postupne rástla tempom 3,7 až 5,2% ročne. V tomto období sa tiež realizoval masívny prílev kapitálu z Nemecka, Francúzska a Švajčiarska. Súčasne Európska komisia dotuje veľké infraštruktúrne projekty. Vzhľadom na veľký geostrategický význam Grécka sa tieto prostriedky považujú za dobrú investíciu. Ostatné ekonomické ukazovatele, ako napríklad rast verejného dlhu a inflácia vykazujú pomerne dobré výsledky, aj keď o niečo vyššie, ako je priemer eurozóny a nezamestnanosť klesla. Verejný dlh vzhľadom k HDP bol stabilizovaný a krajina zvýšila svoju solventnosť. Avšak fiškálna situácia sa začala javiť ako dosť neistá a pomaly sa začali prejavovať fiškálne problémy. Verejný dlh vzhľadom k HDP dosiahol asi 100%, čo je oveľa viac ako priemer zvyšku Eurozóny. Okrem toho, kontrolné mechanizmy vládnych výdavkov boli pomerne slabé, hlavne v oblastiach ako sú miestne úrady, fondy sociálneho zabezpečenia a zdravotníctva. Na druhej strane daňové úniky podkopávajú účinnosť daňového systému.
Vstup do Eurozóny
Krajiny, ktoré vstupovali do Eurozóny museli dokladovať stabilný ekonomický vývoj, mieru inflácie a verejný dlh na stanovenej úrovni (Maastrichtské kritériá z roku 1991). V roku 2004 prevzala vládu v Grécku „Nová demokracia“ a realizovala audit, ktorý preukázal, že štatistiky za rozpočtový rok 1999 boli podhodnotené. Vtedajšia vláda totiž dočasne zmenila účtovné postupy, napríklad vojenské dodávky sa odpisovali v čase objednania a nie dodávky. Spätný audit preukázal, že Grécko nespĺňalo v čase vstupu všetkých 5 ekonomických kritérií. (Grécko nebolo jediným vinníkom, ktorý manipuloval svoje štatistiky). Na druhej strane, väčšina vtedajších krajín, ktoré prijímali EURO so uvedomovala, že grécke štatistiky asi nie sú v poriadku, a preto odsúhlasenie vstupu Grécka bolo skôr politickým rozhodnutím a nie ekonomickým.
Pokračovanie v ďalšom článku....